FAQ

Ochoreniu Dupuytrenovej kontraktúry sa nedá nijako priamo predchádzať. Lieči sa spravidla operačne často až v momente, kedy je u pacientov obmedzená schopnosť používania prstov, napriek tomu, že je možné kontraktúru operatívne riešiť už v jej začiatkoch. Pacienti ale veľmi často prehliadajú prvé bezbolestné príznaky tohto ochorenia a zbytočne vyčkávajú s návštevou lekára napriek tomu, že v začiatkoch je operačný zákrok korekcie výrazne jednoduchší. Často je preto operovaná až vo vysokých štádiách ochorenia samotného, kedy už nemusí byť možná úplná náprava funkčnosti prstov. Preto je nutné aby kontraktúru diagnostikoval kvalifikovaný odborník, ktorý správne definuje rozsah a určí správnu liečbu.

Na operáciu Dupuytrenovej kontraktúry stačí zväčša lokálna anestézia. Okrem obvyklých predoperačných vyšetrení, nemusí pacient absolvovať žiadnu špeciálnu prípravu. Lekár však musí byť, ako pri všetkých chirurgických zákrokoch, informovaní o prípadných zdravotných problémoch, užívaní liekov, alebo o alergiách, ktorými by mohol pacient trpieť. V prípade, že pacient berie protizápalové lieky alebo lieky na riedenie krvi, mal by tieto pred samotnou operáciou vysadiť alebo po dohode s lekárom obmedziť ich dávkovanie.

Samotná operácia Dupuytrenovej kontraktúry sa robí v takzvanom bezkrvnom prostredí. To preto, aby krv chirurgovi neprekážala pri operácii. Pred zákrokom je preto pacientovi škrtidlom zastavený prívod krvi do dlane. S ohľadom na rozsah postihnutia môže operácia prebiehať viacerými spôsobmi. Narezanie problematického väzivového pruhu je najjednoduchším riešením tohto problému. Tento zákrok sa nazýva aponeurotómia a používa sa pri ňom injekčná ihla, takže po zákroku nezostáva jazva. V prípade tohto riešenia je však vysoké riziko, že sa ochorenie vráti. Z tohto dôvodu preto odborníci odporúčajú odstrániť problematické tkanivo. V tomto prípade ide o aponeurektómiu a lekár sa pri tomto spôsobe musí rozhodnúť, či vyoperuje len choré tkanivo, alebo aj okolité tkanivá, aby tak zabránil recidíve, teda návratu ochorenia. Množstvo odobratého tkaniva je určené s ohľadom na zachovanie nervov, ciev a šliach v dlani. Stáva sa, že treba spolu s vnútorným tkanivom odstrániť aj časť kože, ktorá môže byť s poškodeným podkožným väzivom spojená. V takýchto situáciách je nutné transplantovať kožu.

Dupuytrenova kontraktúra spadá pod takzvanú jednodňovú chirurgiu a pacient sa tak môže vrátiť zo zákroku domov v ten istý alebo na druhý deň po zákroku. Presné pokyny o tom, ako ošetrovať pooperačné rany aj o priebehu rekonvalescencie a rehabilitácie dá pacientovi lekár počas kontrol. Krátko po operácii môže pacient cítiť bolesť a vyskytnúť sa môžu aj opuchy v mieste operácie. Na zmiernenie bolestí pomáha zdvihnúť operovanú ruku nahor a riešením sú tiež lieky proti bolesti. Operačná rana musí byť v sterilnom prostredí, až do chvíle, kým pacientovi odstránia stehy. To býva väčšinou dva týždne po samotnej operácii. S rehabilitáciou lekári odporúčajú začať čo najskôr aj v prípade, ak pacient pri rehabilitačných cvičeniach pociťuje bolesť. Objaviť sa môže aj slabšie krvácanie z pooperačnej rany, ale včasná rehabilitácia je mimoriadne dôležitá, aby na dlani nevzniklo zjazvené tkanivo. To by totiž mohlo mať podobný efekt, ako samotné ochorenie, ktoré obmedzuje hybnosť dlane. Rekonvalescencia trvá jeden až tri mesiace. Závisí od toho, ako veľmi vážne bolo postihnutie pred zákrokom. V tomto smere je potom dôležitý aj prístup pacienta a rýchlosť hojenia rán.

Operácia Dupuytrenovej kontraktúry je špecifická tým, že v mieste zásahu na dlani, kde treba často odstrániť veľa tkaniva, je veľké množstvo ciev a nervových zakončení. Poranenie štruktúr v okolí operačnej rany môže spôsobiť dočasnú či trvalú necitlivosť či brnenie v operovanej oblasti. V snahe vyhnúť sa riziku, že pri operácii nebude odstránené dostatočné množstvo tkaniva, môže dôjsť k tomu, že sa opätovne začne vyvíjať ochorenie.